Autor bývalý riaditeľ stratégií v Centre pre humánne technológie
Zo svedectva oznamovateľky nekalých praktík Frances Haugenovej, bývalej dátovej vedkyne facebooku, ktoré predniesla pred podvýborom amerického Senátu, sme sa dozvedeli najmä fakt, že na technologické firmy sa nedá spoľahnúť, že by sa samy regulovali.
A prečo by to aj robili?
Facebook vedel, že robí zle, a nekonal. Už sa ani neospravedlňuje Čítajte Základným princípom modernej ekonomiky je, že vlády vydávajú prevádzkové podmienky pre podniky. Skutočná otázka preto znie, ako môžu vlády najlepšie uplatniť túto právomoc v oblasti technológií.
Facebook, Google, Amazon a ďalšie technologické spoločnosti majú povolené budovať nebývalé podnikateľské modely založené na sledovaní vrátane neúnavného zachytávania osobných údajov, vrátane zemepisných polôh a manipulácie používateľov cez cielený obsah.
No ako vypovedala Haugenová, „skoro nikto mimo Facebooku nevie, čo sa deje vnútri facebooku". Aj KGB by mohla závidieť.
Nehaťte sociálne médiá, rozdeľte ich Čítajte Pamätáme si Cambridge Analytica
Technologické firmy však zároveň slúžia užitočnému účelu. Vybudovali a stále budujú väčšinu verejnej infraštruktúry digitálnej éry vrátane vyhľadávačov, svetových spravodajských stránok a sociálnych sietí, navigačných aplikácií založených na GPS, internetových obchodných a pracovných trhovísk a tiež filmových, hudobných a streamovacích platforiem.
Aby mohli digitálne platformy naďalej zohrávať užitočné úlohy a zároveň aby sa minimalizovali ich škodlivé účinky, vlády by od nich mali požadovať zabezpečenie „digitálnych licencií na prevádzku".
Nájde sa dostatok precedensov: od potravinových obchodov cez jadrové elektrárne až po zariadenia vyrábajúce liečivá, tradičné podniky musia získať rôzne licencie a povolenia, než môžu začať fungovať, v neposlednom rade pre bezpečnosť zamestnancov, zákazníkov, životného prostredia a miestnej komunity.
Podobne aj technologické firmy by v záujme získania licencie na digitálnu prevádzku museli splniť isté podmienky.
Prvou by bolo získať výslovné povolenie používateľov, než začnú zbierať akékoľvek osobné údaje, s využitím systému dobrovoľného súhlasu, namiesto systému deklarovaného nesúhlasu, ktorý navyše treba opakovane obnovovať.
Odkedy tieto firmy začali rozvíjať svoje modely podnikania, súkromné údaje používateľov sa stali skutočnou dojnou kravou. Spoločnosti predávajú psychografické profily užívateľov inzerentom a politickým operatívcom, ktorí sa potom na nich zameriavajú s manipulatívnym obsahom.
Došlo aj k únikom. Roku 2014 napríklad politická poradná firma Cambridge Analytica zožala informácie z facebookových profilov vyše 87 miliónov používateľov – informácie, ktoré sa pokúsila využiť na ovplyvnenie voličov.
O päť rokov neskôr z facebooku unikli súkromné údaje 530 miliónov používateľov.
