Autor je teológ a spisovateľ
Pani bez rúška na pumpe, dôchodcovia, nikto jej nič nepovie, zamestnanci pumpy Shell ich tiež nemajú. Majitelia kaviarní sa boja pýtať covidové pasy, ktoré si dnes pýta celá Európa.
V Taliansku, vo Francúzsku, v Rakúsku, Nemecku si bez toho nesadnete ani na terasu, ale u nás ich vraj čašníci nemajú právo vyžadovať. Môže ich vidieť len majiteľ, ten tu však nie je, verím, že ich máte, vyzeráte tak, dúfam, že ich máte, ak nie, tak čo už.
Slovensko je odrazu krajinou disidentov, v každom dedinskom bare robia Havel a Mandela, nálepky s feng šuej konceptom ľudských práv. U nás nerobíme rozdiely medzi ľuďmi, všetci sú vítaní.
Aj do Revúcej a Tisovca, kde sú kaviarne a bary celé roky iba pre bielych, aj na Spiš, kde sa Rómovia nedostanú takmer nikde, odrazu dorazil duch Novembra. Všetci sme bratia a sestry proti rúškam a pasom a testom, všetci môžu ísť na mäsové guľky do Ikey, justičný Biľak môže vrieskať na policajta bez správne položených prízvukov, každý si je vedomý svojich práv.
Grázli a politickí hajzli, to je nový disent
Po generácii príslušníkov odboja a disentu prichádza nová skupina odporu – zmes retroliečiteľstva, politických hajzlov, ktorí organizujú tance smrti na nezabezpečených mítingoch, grázlov, čo sa tešia, keď niekto zomrie na vedľajšie účinky vakcín, lebo to má dokazovať ich postoj, ich odhodlanie nakúpiť si ako horda barbarov v Lidli.
