Autor je právnik a člen iniciatívy Veda pomáha
Slobodná diskusia je základným hnacím motorom každého demokratického zriadenia. Túto myšlienku už vyslovili mnohí autori v nespočetných podobách.
Na jej nevyhnutnosť upozornil aj J. S. Mill, podľa ktorého „v slobodnej diskusii získava pravda viac dokonca omylmi toho, kto s potrebnou usilovnosťou a prípravou myslí samostatne, než v dôsledku pravdivej mienky tých, ktorí sú len jej držiteľmi, pretože k vlastnému mysleniu sa nevedia prinútiť“.
Demokracia sama osebe si preto vyžaduje veľkú mieru tolerancie k rozdielnym názorom, postojom a ochotu viesť dialóg, aj keď sme presvedčení o „svojej“ pravde. Do diskusie s oponentmi by sme mali vstupovať s vedomím vlastnej omylnosti a ochotou niektoré názory korigovať či spresniť.
V ideálnej diskusii má podobný náhľad i náš oponent. Diskurz má však význam aj v prípade jeho presvedčenia o svojej neomylnosti a neochoty ustúpiť, pretože nám odhaľuje iný uhol pohľadu a pomáha objasniť naše stanoviská. V záujme hľadania pravdy je nutné podstúpiť aj riziko, že naše poopravenie názoru bude vydávané za víťazstvo protistrany.
Nie je takýto postoj prehnane optimistický, prípadne povedané bez obalu – nehraničí s naivitou?
Je to možné, a ak sa budeme na demokraciu pozerať ako na systém, ktorý nám má ukázať objektívnu pravdu na základe výsledkov väčšinového hlasovania, tak sa určite nevyhneme sklamaniu.
Máme tu však aj iný pohľad. Demokracia ako politický systém, ktorý umožňuje nenásilné riešenie spoločenských konfliktov a pokojné odovzdanie moci. A z tohto uhla je prekvapujúco úspešná. Podarilo sa jej dosiahnuť nepopierateľný pokrok pri zlepšovaní kvality ľudského života a predchádzaní násilných konfliktov v spoločnosti.
Slobodná diskusia obrusuje hrany
Základom týchto úspechov je práve slobodná výmena názorov. Parafrázujúc S. J. Tildena – vo verejnej diskusii si menšina osvojuje dostatok myšlienok väčšiny na to, aby pritiahla tých, ktorí sú najbližšie k deliacej čiare, a väčšina v úsilí získať si ich robí ústupky.
