Udalosť týždňa
Glasgow.
Po predoslaní základnej skepsy, že všetky výstupy sú politické záväzky bez právneho ukotvenia, má klimatická konferencia siluetu ozaj prelomovej. Silnou indíciou je napríklad sľub asi 80 krajín na čele s USA znížiť emisie metánu o 30 percent do roku 2030, čo sa dá preložiť ako spomalenie otepľovania asi o jednu desatinu, keďže podiel metánu na klimatickej zmene sa odhaduje na zhruba tretinu efektu oxidu uhličitého (IPCC).
Kritická bude politická vôľa. Bilióny (USD, eur, libier), ktorými vyspelé štáty plátali hospodárske dôsledky pandémie, by na podporu dekarbonizácie v rozvojovom svete, na čo sa zaviazali už v Paríži (2015), boli dosť aj na 20 - 30 rokov.
Koniec uhlia, znie z COP26. Čísla to neukazujú, rovnako ani výstavba v Ázii Čítajte Iste, počnúc Kjótom doteraz všetky klimatické summity zlyhali, ani teraz sa nezdá, že by sa demokratické vlády, politizujúce zásadne v štvorročných horizontoch, pustili do mnohomiliardových investícií ročne. Ale radi sa necháme prekvapiť.
Na tvrdenia, že konferenciu sprevádza zbytočná hystéria ("záchrana planéty", "predídenie katastrofe", "nevídané utrpenie" a pod.), ktorá reže uši aj racionálnym zástancom znižovania CO2 v atmosfére, je dobrá otázka, že čo iné dokáže presvedčiť (mobilizovať) váhajúce vlády než dystopické obrazy.
Udalosť SR
Pytliaci chalupári.
Sťažnosti nachytaného Fica na nezákonnú (zločineckú) nahrávku, koniec právneho štátu a pod., ako aj zdvihnuté obočia ochrancov súkromia, nemajú opodstatnenie. Máločo tak volá do neba ako verejný záujem o informáciu, o čom účastníci lesnej porady konverzovali v súvislosti s najhranejšími kauzami súčasnosti.
Systémová korupcia a zneužívanie právomocí je esencia verejného záujmu, minimum, ktoré pozerá z Očistca a iných príbehov. Čo iné patrí akútnejšie na verejnú známosť, než obava advokáta Paru, že Žilinka "poruší všetky dohody"? A jeho skeptické očakávanie, že "dôjde k nejakému zmieru s Lipšicom".
Kritiky aj zo serióznych zdrojov, ktoré sa dovolávajú toho, že aj Fico má nárok byť stíhaný (len) podľa pravidiel právneho štátu, zabúdajú na špecifikum doby, ktorým je, že nástroje právneho štátu sú (zrejme) krátke na vyčistenie verejného priestoru od toho, čo – v nedostatku presnejších výrazov – nazývame mafiou.
Chybný krok
Čaputovej veto.
