Z diagnózy, že ak už nič iné, tak aspoň reformy stoja za prežitie koalície a vlády, zostávajú už len európske peniaze. Po cezpoľných ofenzívach Kollára sa budúcnosť reforiem zredukovala na eticky nepresvedčivý scenár, teda že mapy súdov, nemocníc a národných parkov Heger a spol. s hlavou Rodiny nejako zobchodujú.
Po tom, ako zhodil aj tretiu verziu súdnej mapy, je normálny politický kompromis s Kollárom čistý iluzionizmus. Glosovanie Kolíkovej práce akože „chaos“, „nezmysel“ sú zhadzovanie v esenciálnej forme, keď evidentné je, že on dialóg ani nechce.
Celý Kollár od hlavy po päty je skúškou správnosti starej pravdy, že reformy sú predovšetkým otázka politická, až potom technicko-administratívna. Odborníkov, ktorí vedia kresliť mapy a počítať rovnice, má aj Slovensko, pokiaľ ale populista dušou i telom vstúpi do procesov, tak nepomôže ani kríženec Miltona Friedmana a von Hayeka.
