Autor je vedúci Katedry finančného práva na Univerzite Komenského v Bratislave
Opäť sa rozhorel konflikt medzi predstaviteľmi vysokých škôl a ministerstvom školstva o podobu plánovanej reformy vysokých škôl. Tá momentálne bola predložená v podobe návrhu zákona do medzirezortného pripomienkového konania a predstavitelia vysokých škôl, neskrývajúci rozhorčenie, plánujú ísť do ulíc.
Keď starostu schvaľuje minister vnútra
Treba hneď na úvod zdôrazniť, že jadro sporu nespočíva v tom, či vysoké školstvo na Slovensku treba reformovať. Tu platí ten otrepaný vtip, že ako identifikovať z 50 oblastí verejného života na Slovensku tú zlyhávajúcu? Náhodným výberom.
Vysoké školstvo nie je výnimkou a všetky tie príbehy vedeckých úspechov sa dejú skôr napriek podmienkam, v akých títo vedci a pedagógovia tvoria.

Pozíciu predstaviteľov vysokých škôl tak je skôr možné rámcovať ako „reformu treba, ale takúto si neprosíme“. Inak povedané, sú ochotní obetovať tých niekoľko dobrých nápadov, čo v reforme sú, ak sa im podarí zabrániť v presadení jedného extrémne škodlivého.
Ten jeden škodlivý nápad spočíva v mechanizme, podľa ktorého by každá vysoká škola potrebovala súhlas ministerstva školstva (jeho nominanta) s tými najvýznamnejšími krokmi, ako je napríklad voľba rektora a schválenie rozpočtu.
Pre ilustráciu, je to akoby každá obec na Slovensku potrebovala na voľbu starostu a schválenie rozpočtu súhlas ministra vnútra, Slovenská advokátska komora by potrebovala súhlas ministra spravodlivosti na voľbu predsedu, či (pre tých, čo radi rozmýšľajú vo veľkom) menovanie premiéra a schválenie štátneho rozpočtu na Slovensku by vyžadovalo súhlas predsedu Európskej komisie.

Konkrétne detaily uvedeného mechanizmu sa postupne menili, ale podstata vždy ostala rovnaká, čo vedie predstaviteľov vysokých škôl k pochopiteľnej obave, že nejde o omyl, ale o jeden z kľúčových prvkov pripravovanej reformy.