Autor je vedúci Katedry finančného práva na Univerzite Komenského v Bratislave
Opäť sa rozhorel konflikt medzi predstaviteľmi vysokých škôl a ministerstvom školstva o podobu plánovanej reformy vysokých škôl. Tá momentálne bola predložená v podobe návrhu zákona do medzirezortného pripomienkového konania a predstavitelia vysokých škôl, neskrývajúci rozhorčenie, plánujú ísť do ulíc.
Keď starostu schvaľuje minister vnútra
Treba hneď na úvod zdôrazniť, že jadro sporu nespočíva v tom, či vysoké školstvo na Slovensku treba reformovať. Tu platí ten otrepaný vtip, že ako identifikovať z 50 oblastí verejného života na Slovensku tú zlyhávajúcu? Náhodným výberom.
Vysoké školstvo nie je výnimkou a všetky tie príbehy vedeckých úspechov sa dejú skôr napriek podmienkam, v akých títo vedci a pedagógovia tvoria.
Rektor UK: Reforma je cesta do pekla dláždená dobrými úmyslami Čítajte Pozíciu predstaviteľov vysokých škôl tak je skôr možné rámcovať ako „reformu treba, ale takúto si neprosíme“. Inak povedané, sú ochotní obetovať tých niekoľko dobrých nápadov, čo v reforme sú, ak sa im podarí zabrániť v presadení jedného extrémne škodlivého.
Ten jeden škodlivý nápad spočíva v mechanizme, podľa ktorého by každá vysoká škola potrebovala súhlas ministerstva školstva (jeho nominanta) s tými najvýznamnejšími krokmi, ako je napríklad voľba rektora a schválenie rozpočtu.
Pre ilustráciu, je to akoby každá obec na Slovensku potrebovala na voľbu starostu a schválenie rozpočtu súhlas ministra vnútra, Slovenská advokátska komora by potrebovala súhlas ministra spravodlivosti na voľbu predsedu, či (pre tých, čo radi rozmýšľajú vo veľkom) menovanie premiéra a schválenie štátneho rozpočtu na Slovensku by vyžadovalo súhlas predsedu Európskej komisie.
Návrh otvára cestu pre rektorov vizionárov Čítajte Konkrétne detaily uvedeného mechanizmu sa postupne menili, ale podstata vždy ostala rovnaká, čo vedie predstaviteľov vysokých škôl k pochopiteľnej obave, že nejde o omyl, ale o jeden z kľúčových prvkov pripravovanej reformy.
