Autorka je politologička a aktivistka (Možnosť voľby, Iniciatíva Nebudeme ticho)
Už devätnástnykrát od roku 2018 bude v týchto dňoch parlament rozhodovať o obmedzení prístupu žien k bezpečnej interrupcii. Pod krycím názvom zákona o pomoci ženám. Tento zákon je však len nástroj na ďalšie prehlbovanie rodovej a sociálnej nerovnosti a ohrozovanie demokracie.
Pokusy o zákaz alebo obmedzenie interrupcií sa datujú od roku 1990, keď sa KDH snažilo zdeformovať návrh federálnej ústavy odobratím práva žien rozhodnúť sa o svojom živote a tele. Odvtedy sa zmenila len stratégia a pribudli noví, početnejší a vplyvnejší aktéri posilnení globálnym protirodovým hnutím.
Vedia, že väčšina našej spoločnosti odmieta zákaz a obmedzovanie interrupcií, a preto nenazývajú svoje návrhy zákonov skutočným menom: zákon o zavedení nových prekážok v prístupe k bezpečnej interrupcii, zákon o ohrození zdravia žien či zákon o štátnom donucovaní lekárov konať v rozpore s vedeckými poznatkami a profesijnými povinnosťami.
Čakanie na vlastnú smrť
Zákon prináša predĺženie už dnes problémovej povinnej čakacej doby zo 48 hodín na 96. Doby, ktorá nie je ničím iným ako štátom vyvíjaným nátlakom na ženy, aby prehodnotili svoje rozhodnutia. Doby, ktorá nie je z medicínskeho hľadiska nijako opodstatnená.
Opakovane to zdôrazňuje aj Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) či Medzinárodná federácia pre gynekológiu a pôrodníctvo (FIGO). A dodávajú, že to môže viesť k ohrozeniu zdravia a životov žien. Ak totiž ženy nestihnú zákonom stanovenú dobu na zákrok, môže sa stať, že podstúpia nelegálne interrupcie, ktoré nie sú bezpečné.
