Autor je biochemik a imunológ, pôsobí v SAV a MUW.
V našej partii sa nezvykneme sťažovať, najradšej zo všetkého rozvádzame humoristické dialógy na rozličné témy. Minule, pri príležitosti výročia založenia dnes už nejestvujúceho štátu, prišla reč na tému naše najväčšie dezilúzie z politiky.
„Dodnes som ten rozpad neprežrel,“ povedal zachrípnuto Teddy, „nikdy som nebol pyšnejší na to, odkiaľ pochádzam, ako vtedy, keď Havel rečnil v Kongrese. Prešli dva roky a bolo po hrdosti.“ Teddy prehltol skrývanú slzu a zapil ju pivom.
„Tri roky,“ opravil ho Jenifer, „rozpadli sme sa až v deväťdesiatom treťom. Ale to je fuk, máš pravdu, Československo bolo super. Teraz nemáme byť na čo hrdí ani my, ani Česi.“
Jenifer si zadumane odpil.
„Mňa najviac skormútilo Poľsko, chlapci,“ povedal smutne Alex. „Ja som za komunizmu počúval poľské rádio a hrozne som im závidel, akú slobodu tam mali. A teraz? Ako keby im šiblo.“
Alex bezmocne mávol rukou a tiež sa napil.
„Ale aj v tej Amerike to išlo dole vodou,“ zapojil sa Simpson. „V tom slávnom Kongrese dnes tiež sedia blázni. Hlásajú napríklad, že Trump bojuje proti globálnej elite pedofilných satanistov. Alebo satanistických pedofilov? Nie som si istý. A pamätáte sa pritom na Zappu? Ako s Kocábom vyprevádzal Rusov? Ach, to bola moja Amerika.“
