Autor je novinár na voľnej nohe, žije v Londýne
V Afrike sa deje niečo nedobré. Nigéria a Etiópia, dve najľudnatejšie krajiny tohto svetadielu, sa tackajú k rozkladu.
Momentálne existuje 54 zvrchovaných afrických štátov, čo by naozaj mohlo stačiť, ale o pár rokov by ich mohlo byť 60.

Pripomína nám to posledné chvíle Juhoslávie
Etiópia je bližšie k bodu zlomu – tak blízko, že by rozpad mohol nastať ešte v priebehu tohto mesiaca. Pokus premiéra Abiyu Ahmeda prinútiť severný štát Tigraj k poslušnosti sa začal koncom roka 2019, keď ho vojská federálnej vlády obsadili bez najmenšieho miestneho odporu.
Tigrajčania boli tí, čo zvládli väčšinu bojov počas šestnásťročnej vojny za zvrhnutie brutálnej komunistickej tyranie. Dominovali v menej krutom a schopnejšom režime, ktorý nasledoval v rokoch 1991 - 2018. A odstúpili z vlády, keď sa Abiy snažil zahnať všetkých do etnicky nevymedzenej viac-menej demokratickej Strany prosperity v roku 2019.

Vojenská okupácia Tigraja nevydržala. Tigrajské obranné sily (TDF) v júni zišli z hôr a prakticky zo dňa na deň vyhnali federálne jednotky zo svojho územia. Potom prenikli južne, do susedného štátu Amhara, popri Diaľnici 1, spájajúcej etiópske hlavné mesto Addis Abebu s jediným dostupným prístavom inak vnútrozemskej krajiny, Džibuti.
V júli sa TDF zastavili vo Weldii v štáte Amhara asi 400 km od Addis Abeby, aby si počkali na ohromný etiópsky protiútok – ktorý prišiel až 10. októbra. Chvíľu trvá zorganizovať desaťtisíce napoly vycvičených dobrovoľníkov, čo je zhruba to jediné, čo Abiymu zostalo po debakli z prelomu júna a júla.