Povedať, že Boris Kollár blokuje takmer všetko rozumné, čo by koalícia chcela presadiť, už zrejme ani nie je hodnotiaci úsudok, ale skôr skutkové tvrdenie. Platí to nielen pre rôznorodé reformy či „reformy“, ale aj pre protipandemické úsilie.
Príkladov je toľko, že ich vymenovanie by zabralo celý tento priestor, ale okrem národných parkov, nemocníc či súdov spomeňme, že v lete zastavil aspoň skromný priestor motivovať ľudí na očkovanie spoplatnením testov, a aktuálne čakáme, ako sa v parlamente prejaví pri schvaľovaní nových opatrení.
Asi nie je veľké tajomstvo, čo tým sleduje. Kollárove ciele môžu byť v zásade dvojaké, pričom sa navzájom nevylučujú. Na jednej strane to môže byť nátlakový prostriedok, ako si od zvyšku koalície vydupať ústupky, na strane druhej snaha zapáčiť sa verejnosti ako opozícia v koalícii.
Zaujímavé je, že ani jedno mu zatiaľ nefunguje.