Autorka je režisérka
Keď som pred časom čítala knihu Henryho Kissingera Usporiadanie sveta, najviac ma na nej zaujali dve veci: po prvé otázka, čo je to za naše národné prekliatie, že sa u nás naozaj široko-ďaleko nedá nájsť minister ničoho, ktorý by aspoň spolovice vedel veci takto premyslieť a sformulovať.
Lebo nemusíte s Kissingerom celkom súhlasiť, ale v tejto knihe je všeličo od Francúzskej revolúcie až po nuansy nepredvídateľnosti Blízkeho východu a to všetko podané tak, že si tú knihu radi vezmete večer do postele.
Druhou znepokojivou vecou bola záverečná časť knihy, v ktorej autor hovoril o tom, ako sa zmenou nášho vzťahu k získavaniu informácií zmenil aj spôsob, akým sa prijímajú rozhodnutia. A to aj veľké a dôležité rozhodnutia.
Američania vraj viac ako polovicu svojho bdelého času pozerajú na obrazovku televízora, počítača alebo smartfónu. Podľa údajov z roku 2009 je to u priemerného dospelého až 8,5 hodiny denne.
My v Európe sme na tom asi podobne. Na rozdiel od minulosti dnes dokážeme informácie získavať len stlačením klávesnice. Nemusíme ich dohľadávať, nemusíme sa nikoho pýtať, nemusíme porovnávať zdroje.
Kissinger hovorí, že aj politické rozhodnutia sú dnes rýchlejšie.
