Autor je prekladateľ a publicista
Sme tam, kde sme boli aj pred rokom: je jeseň 2021, ale zároveň je aj krátko pred Vianocami 2020. Tak ako vtedy, aj dnes je jasné, čo treba robiť, ale nedeje sa to. Tak ako vtedy, aj dnes sme sa tu ocitli v dôsledku dlhej – prakticky neprerušenej – série zlých alebo žiadnych rozhodnutí.
Denne nám tu zatiaľ umiera jedna menšia bytovka, týždenne jedna menšia dedina a všetci hovoria, že niečo treba robiť. Odborníci prídu s návrhmi, ale potom sa na tie návrhy pozrú politici a výsledkom je – no viac-menej nič.
Každá strana je totiž proti niečomu a vo finále sú tak všetci proti všetkému. V koalícii je viac opozičných ako koaličných strán a potom je tu ešte opozícia ako taká, o ktorej sa nič slušné nedá napísať ani preto, že tento článok vzniká v ekumenickej nálade nedeľného dopoludnia.
Prešiel rok. Prešla jedna vlna a prišla druhá, no a keďže sa to minulý rok cez Vianoce skončilo zdrvujúcim úspechom, rozhodli sme sa, že si to zopakujeme.
Ale ohňostroj to bol pekný
To bolo tak: na úplnom začiatku roka povedal vtedy ešte premiér Igor Matovič, že to urobíme spôsobom, aby sme za tri dni zaočkovali celé Slovensko. Tých dní odvtedy prešlo viac ako dvesto a teraz už nie premiér Matovič povedal, že takýmto tempom kolektívnu imunitu dosiahneme niekedy na jar (čítaj: nikdy).
To bol ten premiér, ktorý hovoril, že jemu ľudia nebudú umierať (potom ľudia umierali a on už nie je premiér). A pani Zuzane zo Solivaru, ktorá sa nechtiac stala jedným zo symbolov nefunkčnosti jeho geniálnych nápadov, odporučil, aby sa súdila so štátom.
Lebo pani Zuzana nemá čo robiť a jej úlohou je riešiť nedostatky v jeho geniálne nefunkčných nápadoch. Zaiste.