Autorka je bývalá ministerka vo vláde 1991 - 1992, pôsobila v diplomacii, bola veľvyslankyňou SR pri OECD v Paríži
Vtedy, keď davy ľudí túžiace po slobode zaplavili námestia po celej republike, keď sa začal zápas o slobodu, spravodlivosť a dodržiavanie ľudských práv a slobôd, sme jednotne, s nádejou a vierou upierali zrak do budúcnosti.
Boli sme hrdí na to, že nám osud doprial byť súčasťou tejto vysnívanej zmeny, a boli sme presvedčení, že už neexistujú žiadne prekážky, ktoré by stáli v ceste úspechu a pokroku.
Nepriateľa, ktorým bol predchádzajúci režim, sme porazili, získali sme členstvo v prestížnych svetových a európskych organizáciách, stali sme sa rešpektovanou krajinou a pri rokovacom stole na medzinárodných fórach sme rovnocenným partnerom.
Za vyše tridsať rokov sme si však vytvorili nového, veľmi zákerného nepriateľa, proti ktorému je ťažké bojovať. Sme ním totiž my sami, naša vlastná ľahostajnosť, pohodlnosť, strata ostražitosti a obozretnosti.
Deň, keď dav zaútočil na Havla Čítajte Demokracia je to, čo mi vyhovuje
Po počiatočných úspechoch sme sa nechali unášať na vlne vlastnej výnimočnosti a demokraciu si začali mnohí postupne prispôsobovať vlastnej predstave. Slovo demokracia začali obratne skloňovať a skrývali sa za ňu tí, ktorí mali záujem presadzovať predovšetkým svoje individuálne záujmy.
