Autor je sociológ, pôsobí na Kodanskej univerzite
Po tridsiatich rokoch je november 1989, ako sa vraví v anglofónnom svete, „up for grabs“ – k dispozícii. Je z neho symbol s výsostne situačným významom. Nezriedka slúži na to, aby dejatelia verejnej sféry zasadili svoje ambície do morálneho rámca a primkli sa k dejinnému procesu, smerujúceho od socialistického zla k demokratickému dobru.
Misiu Novembra tak údajne vo voľbách 2020 napĺňal Igor Matovič. Pred rokom si revolúciu v mene proticovidových protestov uzurpoval Robert Fico (sic!). Minulý mesiac sa pre zmenu november 89 zavŕšil v Česku volebným víťazstvom SPOLU.
Tridsať rokov od kupónky: Ako Slovensko vybudovalo divoký kapitalizmus Čítajte Fakt, že november sa stáva rituálne podávaným mýtom, si nedávno všimol aj Fedor Gál, ktorý, ako píše v inom denníku, sa obáva, že z roka '89 zostanú len mýtickí predstavitelia: okrem Václava Havla aj Vladimír Mečiar a Václav Klaus.
Z Novembra by však nemalo ostať iba to svetlé. Namiesto trvania na čistote symbolu treba kultivovať kritický vzťah k Novembru ako historickej udalosti.
Jeho revolučná energia bola totiž obrátená práve proti vyprázdnenej stuhnutosti rituálov, ktoré v autoritárskom socializme už iba reprodukovali mŕtvy elán proletárskej emancipácie.
