Autorka pôsobí v záujmovom združení Aspekt, vyučuje na FSEV UK
V uplynulých rokoch sa vo verejnom spomínaní na november 1989 objavuje viac žien ako predtým. Hovoria o svojich skúsenostiach, spomínajú na iných, vysvetľujú význam revolúcie pre súčasnosť. Ide o dôležitý jav, pretože umožňuje zviditeľniť aktérstvo žien, ich prácu a podiel na veľkých historických udalostiach.
Zároveň ma však neprestajne omína otázka, nakoľko tento posun znamená aj preformulovanie, rozšírenie a rozrôznenie dominantného príbehu o Nežnej revolúcii, ktorý si každoročne rozprávame.
Kritická rodová perspektíva nás totiž pozýva, aby sme sa pýtali nielen na to, kto má možnosť spomínať, ale aj na to, čo v procese utvárania pamäti vystupuje do popredia a čo zostáva zamlčané, neviditeľné.
Je toto tá demokracia? Čítajte Zuzka, zariaďte to!
V knihe Ako odvrávať novembru 1989. Rodové aspekty pamäti som tvrdila, že dominantný príbeh Novembra zobrazuje zopár mužských hrdinov, ktorí na tribúnach námestí a potom za okrúhlym stolom s predstaviteľmi štátnej moci zachránili verejnosť pred totalitou.
