Autor je teológ a spisovateľ
Bol si posledný, ktorý chodil po bratislavských redakciách, brával si printové noviny, zahraničnú tlač ako kľúčový zdroj, nemecké denníky a ich dvestostranové víkendové prílohy, anglické denníky a ich tristostranové víkendové prílohy, zo sveta, kde je ešte stále esej a divadelná kritika a operná kritika súčasťou žurnalistiky a literatúry.
Bol si ako postavy z Bernhardových románov čítajúce každé ráno vo viedenskom Ambassadore dennú tlač, ako hlavná postava zo Smrti v Benátkach, ako ľudia v parížskej kaviarni v čase tektonického zlomu času a víťazstva technológie nad textúrou a sadzbou a zvukom novín, v tichej viedenskej kaviarni bez hudby, aby bolo počuť listovanie a horenie tabaku v cigarete a nalievanie kávy, ráno a poobede, pretože vždy sa dialo niečo, čo bolo dôležité, vždy si chcel vedieť, čo píšu iní a ako to píšu, do akej výšky musia vyskočiť, aby mali na sekundu lepší výhľad na svet.

A ty si to robil tiež a vaše deti to robia stále, v lete, ďaleko od mestského života, na Liptove, v litovskom venci hôr, kde žila intímna kultúra a intímne umenie, ktoré sa stalo tvojím spolupútnikom po slovenských horách.
Ako si to robil a vládal
A potom si sedel v Lýceu, v café Lýceum, dnes je to heavymetalistická krčma, ale držali ste tam "úhel", už vtedy, keď tam chodievali bohémsky orientovaní študenti protestantskej teológie a konzervatoristi a tvoji fyzici a vedci, prispievatelia do časopisu Kozmos, lebo nestačilo písať divadelné hry, nestačilo ti cestovať po svete a písať s rovnakým záujmom o slovenských lazoch a zahraničných serpentínach, Kozmos, časopis o kozme bol pre mnohých nepochopiteľným nástrojom pokory a myslenia v konfrontácii s pohľadom hore.