Autor je teológ a farár, pôsobí v ČR
Od malička ma desia veci, ktoré sú pod tlakom. Tlakové nádoby na akýkoľvek typ plynu som vždy obchádzal, či už išlo o dobre natlakované kompresory v dielni, či plynové bomby, ktoré sme so sebou nosievali na stanovačku.
Viem, je to jeden z tých strachov, ktorý je celkom neopodstatnený, pri tlakových nádobách stačí len dodržať základné pravidlá a nikomu nič nehrozí. Napriek tomu som ešte aj ako dospelý nervózny, keď pri pokladaní asfaltovej krytiny na strechu treba použiť plynový horák, s úľavou odchádzam od natlakovaného kompresora na vzduch, keď už ho nemusím používať a nevarím v tlakovom hrnci, ani ho nevlastním.
Pri tom všetkom si, samozrejme, uvedomujem, že bez tlakových nádob, malých či veľkých, by toho dosť veľa nefungovalo, že primeraný tlak nie je len na škodu, ale často je aj životne dôležitý. Len sa musí ustrážiť.
Platí to aj o tlaku v spoločnosti. Trochu ho byť musí, inak by sme sa asi nikam nikdy neposunuli.
