Kritika voči Vladimírovi Lengvarskému je z niekoľkých dôvodov nevďačný žáner. Po prvé, byť ministrom zdravotníctva by dnes nechcel byť asi nikto okrem Mareka Krajčího. Po druhé, pamätáme si Krajčího výkon. A po tretie, nikto nechce byť podozrivý, že má podobný názor ako Lengvarského dvorný kritik Igor Matovič.
Lengvarský priniesol prinajmenšom zdanie manažérskeho prístupu k profesii, normálnu komunikáciu a ambíciu pripravovať sa na tretiu vlnu v spolupráci s nezávislými odborníkmi, vďaka čomu sa prepracoval na najdôveryhodnejšieho člena vlády. Chýbalo tomu jediné: výsledky.
Presnejšie povedané, výsledky pri zvyšovaní zaočkovanosti, čo je dnes kľúčový problém Slovenska. Od miery zaočkovanosti sa odvíja množstvo vážnych priebehov covidu a úmrtí, čo priamo súvisí s kolapsom zdravotníctva, a teda lockdownu s priamymi dôsledkami na hospodárstvo a osobnú slobodu. Nič zásadnejšie nie je.