Autor je bývalý poslanec NR SR, expredseda strany Spolu-OD
Keď poslanec Tomáš Taraba, ľudovo nazývaný aj malý Blaha, vystavil prezidentkinu dcéru verejnému posmechu, denník SME konštatoval priamo v titulku, že "na stíhanie to stačiť nemusí". A ak mal čitateľ pochybnosti, čo je správne, v inom článku to moje obľúbené noviny priamo pomenovali: "Žiaľ, zdá sa, že slovenská legislatíva je krátka aj na neho."
Išlo o jeden z najextrémnejších prejavov zvláštneho, ale rozšíreného presvedčenia, podľa ktorého našu chorú spoločnosť dokážu vyliečiť práve orgány činné v trestnom konaní.
Trestné právo nie je odpoveď
Osud sa pomerne rýchlo rozhodol uštedriť SME lekciu. Len o niekoľko týždňov neskôr sa dvaja spolupracovníci toho istého denníka rozhodli na twitteri posplietať svoje pohŕdanie mladou speváčkou a kresťanstvom do toxickej guče, ktorá uplynulý týždeň zamestnávala sociálne siete a médiá.
Vrcholom bol pokyn generálneho prokurátora, aby jeho podriadení vyšetrili, či sa novinári nedopustili trestného činu.
Pri týchto "kauzách" si aspoň niektorí ľudia uvedomujú, že trestné právo nie je odpoveď. To však už neplatí pri Búrkach a Očistcoch a iných protikorupčných operáciách. Pri nich si takmer všetci mýlime nevyhnutnosť potrestania zločincov s ozdravením spoločnosti prostredníctvom prokuratúry.
To prvé je správne a potrebné. To druhé je nereálne a nebezpečné.
Čo skutočne pomáha v boji s korupciou
Vyzerá to jednoducho a presvedčivo - ľudia kradnú, lebo sa neboja trestu. Keď uvidia exemplárne tresty, začnú sa báť a prestanú kradnúť. Ibažeby nie.