Je mnoho vecí, ktoré sa našim zdravotníkom a zdravotníčkam nikdy nevrátia. Nekonečné hodiny strávené v ochranných oblekoch či nadčasy, ktoré už asi ani nikto neráta. Nikto im nedá späť čas, ktorý mohli prežiť so svojimi rodinami. A čo je najhoršie, nikto im nedá späť kolegov a kolegyne, o ktorých prišli.
Doslovne aj obrazne.
Na Slovensku, najmä počas druhej vlny, pri ktorej sme nemali možnosť očkovania, zomierali aj zdravotníci. Doslovné obete, o ktorých by sme mali premýšľať ako o hrdinoch a ktorých rodiny by si zaslúžili prinajmenšom symbolické odškodnenie.
A potom sú tu ešte iné straty. Straty dôvery ku kolegom.
Aj mnohí z nás majú skúsenosti s lekármi, ktorí sú v tomto zmysle prinajmenšom blúdiaci.
