Autor pôsobí na Fakulte managementu UK a v Inštitúte zamestnanosti
Jeden z bežných mýtov o verejnom obstarávaní je, že zákazky sa nesmú rozdeľovať. Zákon o verejnom obstarávaní však v § 28 hovorí, že zákazky sa majú rozdeľovať alebo zdôvodniť, prečo rozdelené nie sú.
Je mi záhadou, prečo mýtus o nemožnosti deliť zákazky vznikol. Jedno z vysvetlení je, že spriaznení obstarávatelia a dodávatelia chcú vyšachovať malú konkurenciu.
Druhé môže byť v lenivosti obstarávateľov, keďže si myslia, že náklady na proces obstarávania sú paušálne a nemenné, a teda dve obstarávania sú vždy drahšie ako jedno. Alebo je poučka o zákaze rozdeľovania zákaziek jednoduchšia ako vysvetľovať, že aj po rozdelení zákazky musia byť postupy rovnaké ako pri veľkej zákazke.
Zákon o verejnom obstarávaní v § 28 však hovorí, že zákazky sa majú deliť. Ak sa nedelia, treba zdôvodniť prečo. Objednávateľ vie dokonca určiť, že jeden dodávateľ nesmie dodávať všetky časti zákazky (§ 28 ods 3).
V § 6 sa hovorí, zjednodušene, že rozdelená zákazka ide podľa pravidiel, akoby bola jedna veľká. Teda ak zákazka pred rozdelením spĺňala limity nadlimitnej zákazky, aj po rozdelení idú jednotlivé časti podľa pravidiel nadlimitných zákaziek (aj keď samostatne sú podlimitné).
