Autor je analytik INESS
Vo vysokom školstve sa rozbehla hra o tróny v podobe obsadenia správnych rád a právomocí akademického senátu. Pre pozorovateľa zvonka je situácia nejasná. Nie je jednoduché vyznať sa vo všetkých tých orgánoch, ich kompetenciách a postupoch zriaďovania.
Situáciu ešte znejasňuje fakt, že ťažko určiť, kto je tu ten "zlý" a "dobrý".
Všetci vieme, že dobré reformy treba a že ak je reforma dobrá, tak bolí zabehaných hráčov v systéme. Podľa protestov vysokých škôl je zrejmé, že ministerstvo školstva chystá reformu, ktorá bude bolieť. Lenže každý, kto dával pozor v škole, keď sa učila pravdivostná tabuľka implikácie, vie, že z toho vôbec nevyplýva, že ide o dobrú reformu.
A všetko nasvedčuje tomu, že toto je ten prípad.
Žolík v rukách ministra
Ministerstvo sa chystá oslabiť vnútorne zriaďované orgány škôl – akademický senát - a posilniť správnu radu, v ktorej navyše posilní externý vplyv ministerstva školstva. Jedinou zárukou, že tieto zmeny naozaj povedú k lepším výsledkom, je dobrá vôľa a správna voľba ministra – jednej osoby v celom systéme.
To je však pre slovenské podmienky extrémne málo.
Slovenská politika sa v pravidelnom rytme vyváženého kyvadla vychyľuje raz jedným, raz druhým smerom. Po každom reformnejšom, odbornejšom ministrovi príde lenivejší a menej kompetentný.
Kľúčová otázka tak je, ako ten druhý využije svoje nové právomoci vo forme predĺženej ruky v správnych radách univerzít? Budeme potom na vysokých školách viac dbať na národnú hrdosť, dejiny Slovanov a východné trhy?
Na Slovensku potrebujeme zákony a pravidlá do zlého počasia. A toto navrhovaná reforma vysokých škôl nespĺňa.
To však neznamená, že nepotrebujeme reformu. Štát by sa však nemal pasovať do roly manažéra, ktorý preberie opraty a začne lepšie riadiť vysoké školy. Ale do roly prieberčivého zákazníka, ktorý nie je spokojný s hodnotou, ktorú dostáva za svoje peniaze.
