"Bieloruský prezident Lukašenko začal hybridnú vojnu proti EÚ. Je to najväčší pokus o destabilizáciu Európy za tridsať rokov. Poľsko neustúpi vydieraniu a urobí všetko pre obranu hraníc EÚ. Poľsko, Lotyšsko, Litva, Estónsko potrebujú podporu. Musíme brániť Európu spoločne."
S touto myšlienkou sa v nedeľu o ôsmej ráno zobudil poľský premiér Mateusz Morawiecki a hneď sa o ňu podelil so svetom rezkým tvítom.
Ako Slováci, teda občania Únie, ktorú dnes Poľsko bráni možno rovnako udatne, ako kedysi Sobieski pred Turkami pri Viedni, môžeme byť vďační hneď dvakrát. Nielenže ubiedení muzulmani, ich ženy a deti z Blízkeho a Stredného východu neprekročia zasnežené tatranské priesmyky a nepadnú na Poniky.
Ustúpiť Lukašenkovi? Odborníci na európske témy odpovedajú v ankete Čítajte Ale čo je možno ešte dôležitejšie, výzva šéfa poľskej vlády na spoločnú obranu Európy by mohla naznačovať, že ju už Poľsko nepovažuje len za akúsi "wyimagowanu wspólnotu", imaginárne spoločenstvo, ako ju ešte v roku 2018 nazval prezident Andrzej Duda.
Každý, kto videl zábery z poľsko-bieloruskej hranice spred týždňa, musel cítiť nervozitu. Po zuby ozbrojení vojaci dvoch štátov, ktorých vzájomné vzťahy sú na bode mrazu, a čoraz viac zúfalých ľudí, ktorí celkom nerozumejú tomu, čo sa okolo nich deje, ale vedia, že v tej zime bez vody a potravín im ide o život a nemajú čo stratiť – to sú vždy ingrediencie na potenciálne výbušnú situáciu.
A vyriešili to sankcie EÚ
Nešťastná náhoda, ktorá spôsobila smrť poľského vojaka, či použitie vodných diel na odrazenie náporu nešťastných migrantov na hraničný plot mohli prerásť do ozbrojenej vojenskej potýčky s nedozernými následkami.
