V podmienkach humanitárnej katastrofy, keď ide doslova o životy, sa to môže zdať nenáležité, ale prízemnejšie povahy sa neubránia úvahám o jej politických následkoch.
Tým sa totiž nebude dať vyhnúť. Teda, ak vychádzame z predpokladu, že aktuálny „lockdownový“ režim nič dramaticky nezmení.
Ak sa bude sprísňovať a bude to trvať, ľudí pochytí mrzutosť a politici budú nervózne ukazovať jeden na druhého, čo stabilite neprospieva.
Ilustrujme to situáciou, keď sa podpredsedníčka vlády ponáhľa oznámiť, že hlasovala proti podmienkam lockdownu (o ktorých sme ešte nevedeli), a iný podpredseda obviní koaličného partnera, že urobil zo škôl „doslova rozbušku“.
K tomu si treba prirátať nevyriešené konflikty, osobné animozity, vysokú nedôveru vlády v spoločnosti, opozíciu schopnú v zásade čohokoľvek a zanovitý odpor koaličnej zostavy k osvojovaniu si politického remesla. To je taký koktail, že by v tom bol čert, aby niekde niečo nevybuchlo.