Autor je vedúci Katedry finančného práva na Univerzite Komenského v Bratislave
Popozeral som si tlačové konferencie ministra financií k daňovej revolúcii a musím priznať, že aj na mňa najprv krčahy vody urobili patričný dojem. Aj ku krčahom sa ešte neskôr vrátim, lebo celkom dobre vystihujú dôvod, prečo internety po tých tlačovkách takmer okamžite vybuchli, ale politické a odborné kruhy boli v hodnotení oveľa zdržanlivejšie.
Bolo by totiž pomerne nefér k celému návrhu „revolúcie“, ak by táto mala byť hodnotená len podľa toho, či samotný minister má morálne právo niečo také predkladať a obhajovať.
Môj skromný tip je, že predstavené koncepty už z veľkej časti viseli v šuflíkoch ministerstva, len ostatných viac ako desať rokov sa ako ministri financií striedali hráči na istotu, ktorí boli ochotní sa postaviť iba za politicky vďačnú agendu (boj proti podvodom, boj proti zlým bankám, poisťovniam a energetickým monopolom atď.).
Preto, keď už sa zdá, že reforma daní nie je úplný výstrel do tmy, oplatí sa niektorým podstatným aspektom povenovať bližšie.
A hneď na úvod budem musieť dať disclaimer, že nechcem diskutovať s názormi, že tá či oná skupina si zaslúži výhodnejšie zdanenie. Tieto patria výlučne do politickej roviny a tak, ako vnímam argumenty, že živnostníci sú tí, ktorí na tento štát makajú, rovnako vnímam aj názory, že naopak na tento štát makajú pracujúci a „kapitalisti“ sa len vezú.
V tejto debate teda nemám záujem nikomu držať stranu (a rozumiem, že ju nemali ani autori predstavenej reformy).
Tiež sa vyhnem aj hodnoteniu opatrení rámcovaných ako sociálny balíček, keďže sa neviem ubrániť pocitu, že ten je tak trochu ministrov osobný prílepok. Ide tak o viac politickú ako odbornú agendu a neprináleží mi vyjadrovať sa k nej.

Paušálne výdavky zlyhali
Začnem tým najkontroverznejším, aby poniektorí rovno mohli prestať čítať. Z hľadiska cieľa, ktorý mali paušálne výdavky plniť, tieto preukázateľne zlyhali. Ich cieľom nebolo daňovo zvýhodniť niektorých živnostníkov, oni mali slúžiť len na zjednodušenie správy daní.