Dva roky sa v ponímaní malých detí môžu javiť ako celý život. Mnohé z nich si na svet bez pandémie naozaj ani nepamätajú.
Drvivá väčšina škôlkarov a malých školákov prišla o zážitky, ktoré majú čaro len krátky čas. Škôlkarské besiedky s nacvičenými básničkami, slávnostný prvý školský deň, školy v prírode alebo krúžky, ktoré sa neotvárajú a nezatvárajú podľa farieb semafora. Toto všetko sú len maličkosti.
Len sotva existuje malé dieťa, ktoré by počas dvoch rokov nevidelo svojich rodičov vystrašených, zúfalých alebo ukrutne nahnevaných na niekoho, koho meno poznajú zo správ a z rodinných hádok. Pandémia vzala mnohým deťom starých rodičov, strýkov a tety či dokonca rodičov.
Je dôležité pripomínať si, že v riešení pandémie nejde len o zatváranie podnikov, ale aj o celkovú atmosféru, ktorú deti vidia, počujú, žijú, trápia sa ňou a nijako ju nemôžu ovplyvniť.
Špeciálne teraz, keď prichádza možnosť zaočkovať predškolákov a deti na prvom stupni.
