V slovenskej voľnoštýlovej demokracii sa síce formulovanie akýkoľvek nárokov považuje za útok na stranu a vládu, ale ešte by sme nemuseli úplne rezignovať. Napríklad zoči-voči tretej vlne by sme sa mohli kľúčových postáv, to jest premiéra a ministra zdravotníctva, spýtať, čo konkrétne je ich cieľom a ambíciou.
Nielen preto, aby sme vedeli, ako to s nami myslia, ale aj aby sme ich výsledky mohli porovnať s plánom. Lebo naposledy sme boli napriek plošným testovaniam za pol miliardy pozatváraní ako málokde, aj tak sme sa svojho času predrali na čelo úmrtnosti, ale Eduard Heger dospel k záveru, že sme druhú vlnu zvládli.
Teraz nám zasa premiér pohnutým hlasom odkazuje, že tretiu vlnu zvládnuť musíme a aj ju zvládneme. Aha.

Pán premiér, teraz vážne, nie sme na degustácii prémiových destilátov, ako dospelí ľudia sa rozprávame o vážnych veciach: čo znamená, že sme niečo „zvládli“, znova to „zvládneme“ a ako sa k tomu dostaneme? Aspoň v obrysoch.