Násilník a obeť si vraj menia roly? No, my sme sa to učili inak

Autorky sú expertky v práci s násilím

„Tej facke predchádzalo nejaké správanie toho druhého, ktorý v tej prvej fáze vyzeral ako obeť,“ odpovedala Zuzane Kovačič Hanzelovej poslankyňa a psychologička Katarína Hatráková. Vlastne pardon, poslanec a psychológ (ako o sebe hovorí).

A pridala ešte pár ďalších odborných vysvetlení, ako (podľa nej) fungujú mechanizmy násilia, ako napríklad: „Násilie v rodine je komplikovaný proces. Nie je možné sa naň pozerať tou jednoduchou optikou, že keď niekto povie, že sa cíti obeťou, že ňou aj je.“

Alebo: „V tomto type vzťahov, v ktorom tú submisivitu a nadradenosť striedajú, tak sa strieda pozícia násilníka a obete.“

No.

My sme sa to učili inak.

Naozaj treba pomáhať páchateľom, nie obetiam?

Až doteraz sme si mysleli, že násilie je o kontrole a moci – žiadne také: „raz vyhrám, raz prehrám“. A už vôbec nám nenapadlo, že rola násilníka a obete sa strieda.

Ako by to vôbec vyzeralo? „Dnes zbijem deti ja, zajtra ty. V párny týždeň ťa budem ponižovať a kričať na teba, v nepárny sa ťa budem báť, lebo ty budeš robiť to isté?“