Autor je teológ a publicista
Nikdy si nezvykneme na zmenu funkcie jazyka. Nie preto, že by sa prestal vyvíjať a v mnohých prípadoch menili slová svoje významy, ani preto nie, že jazyk mutuje rovnako ako sa mení ľudská myseľ, stáva sa presnejším, ale paralelne aj zložitejším, ťažšie dokážeme pomenovať predovšetkým nové javy a nové skutočnosti a ešte zložitejšie tie premeny ľudskej psychológie, ktoré vyplývajú z podstaty sveta.
Túžba mať poriadok v jazyku je jednou z najstarších disciplín, súvisí s ľudskou predstavou, že od symbolického poriadku by sa mal odvíjať aj spoločenský poriadok, že čím dôkladnejšie pomenujeme svet, tým menej priestoru ostane na manipulatívne ovládanie mobilizačných schopností jazyka tých, ktorí nás nútia konať, premýšľať o dynamike sveta alebo testovať hranice odhodlania.
Odluka jazyka od zmyslu
V čase trvalej a nezvratnej odluky umeleckého jazyka a poetiky od verejného jazyka je preto ešte dôležitejšie, ako v čase jeho ideologického zneužívania sústrediť sa vo verejnom priestore nie iba na vyprázdnenosť mnohých ustálených slovných spojení, ale na spôsob, ako účelovo sa menia slovné väzby, ktoré sú potenciálne nositeľom sémantickej vzbury a otvárajú priestor pre definitívnu stratu tej črty jazyka, ktorá nás má imunizovať pred zákernou formou klišé a lingvistických mémov.