V politike môžete mať aj najkrajšie úmysly a ľudia si aj tak všimnú len slabé miesta. Všeličo by o tom mohla povedať Mária Kolíková, ktorá predložila novelu Trestného zákona. Okrem iného chce reagovať na klamstvá a dezinformácie, ktoré prerastú do hmatateľnej nenávisti, alebo absurdné tresty za držanie drog.
A to nemala robiť, lebo už sa to na ňu sype a už dnes je isté, že v predloženej podobe zákon cez parlament neprejde. To nie je tragédia, na to legislatívny proces slúži, predsa len si však ministerkino snaženie zaslúži poznámky k trom hriechom – dvom skutočným a jednému vymyslenému.

Ten prvý je rýdzo politický a týka sa spôsobu, akým Kolíková s niekoľkými poslancami prešla do SaS. To sa iste smie, veď kto už by obsedel s Veronikou Remišovou. Problém je, že to treba aj politicky uzavrieť, lenže Richardovi Sulíkovi sa nechcelo otvárať koaličnú zmluvu – tak ju len ignoruje. Aha.