Keď Boris Kollár behal po regionálnych nemocniciach, počuli sme od neho pomerne nekonkrétne pozorovania. Nikde by takéto postrehy neobstáli ako základ pre debatu, ani na seminárku by to nebolo dosť, len v politike to akosi stačí.
Dokonca tieto poznatky vydajú na pripomienkovanie optimalizácie nemocničnej siete.
Kollár tak prišiel so zbierkou reportážnych dojmov, s ktorými sa dá aj súhlasiť, aj súcitiť, ale inak to nemalo hlavu ani pätu. A celé by sa to aj skončilo prázdnou demonštráciou sily – mám poslancov, ktorí nezahlasujú – a trápnym zvolaním, že "treba počúvať ľudí v regiónoch".

Matovič, samozrejme, situáciu využil, aby ponížil svojho ministra zdravotníctva befelom, nech klusá do regiónov, ale Lengvarského návrh v prvom čítaní prešiel a za Kollárom sa mohla hladina zatvoriť.
Teraz sa však prihlásila skupina okolo Memoranda za lepšie zdravotníctvo. Čo by aj bola radostná zvesť. Veď stalo sa to, že Kollárove prázdne plky akože "potrebujeme, aby zdravotníctvo bolo lepšie" (ale!), skutočne rozprúdili debatu. V ktorej sa aj zjavili fundovaní aktéri ochotní protirečiť Lengvarského návrhu.