Autor je prekladateľ a publicista
Je to takmer starozákonný príbeh: na začiatku bol nápad a Igor videl, že ten nápad je dobrý. A tak sa rokovalo a hovorilo sa o dvesto alebo tristo eurách, alebo tak nejako podobne, ale Igor potom prišiel s päťsto eurami, o čom ostatní nevedeli, a presne tak na to aj pozerali.
To nebol koniec, lebo potom sa diskutovalo o tom, že z tých päťsto eur by sa časť mohla tým dôchodcom dať aj len tak, načo sa ozval Fico, že veď im rovno už celých päťsto eur dajme len tak, na čo sa zase ozval Matovič, že by to nemuselo byť len päťsto, ale rovno päťsto a sto, o čom ostatní zase nevedeli a zase na to presne tak aj pozerali.
No ani to nebol koniec, lebo sa ich Matovič pýtal, či akože nechcú tým starcom a starenkám pomôcť, veď by to bolo pekné, ako by si v rodinách tie poukazy darovali, veď pochopte, ľudskosť, preboha. A popritom kadekomu kadejako vynadal.
No a celé to prebiehalo presne tak ako už toľkokrát predtým, keď sa prišlo s unikátnym slovenským riešením, pričom pod unikátnym sa myslí neodskúšané, pod slovenským zas Matovičovo a pod riešením len také niečo, ale zato veľké a drahé.
A to všetko je len prípadová štúdia. Nie je to prvý ani poslednýkrát, dokonca sa to deje tak často, že sme si už zvykli. Skutočná úloha tkvie v zastavení šialencov. A je naliehavá.