Nacionálno-populistický summit, ktorý hostila vo Varšave Kaczynského PiS, bol poriadne štrbavý. O tesnejšej spolupráci v EÚ, ktorá sa údajne „správa ako superštát a ignoruje právomoci členských krajín“, rokovalo deväť subjektov z Maďarska, Francúzska, zo Španielska, z Holandska, Fínska, Belgicka atď.
Reprezentovali takto presne jednu tretinu 27-člennej Únie, čo je hneď aj výpoveď o najväčšom hendikepe populistickej internacionály – nadnárodná spolupráca nacionalistov je protirečenie „contradictio in adiecto“.

Ak je niekto nacionalista – ako všetci účastníci na čele s „hviezdami“ eventu Orbánom a Le Penovou –, nemôže byť z podstaty veci internacionalista.
Popri pilieroch europopulizmu ako Alternatíva pre Nemecko, talianska Liga (Salvini) i Talianski bratia (Meloniová) nebolo na konferencii zastúpené ani Slovensko, čo aj sumarizuje renomé Kotlebu, Kollára, Danka, Uhríka, Tarabu a ďalších ešte i v týchto kruhoch.
Otázka, či Slovákov nepozvali pre nízky politický výtlak, alebo preto, že ešte aj pre Kaczynského sú príliš extrémistickí (uletení), je nepodstatná.