Autor je bývalý poslanec NR SR, expredseda strany Spolu-OD
Pred mnohými rokmi sme s manželkou vedecky skúmali tradičnú slovenskú múdrosť o tom, že reči sa hovoria a chlieb sa je. Konkrétne sme zisťovali, ako sa vyvíjali predpisy, ale aj realita pri zamestnávaní štátnych úradníkov.
Reformy na papieri boli časté a zásadné vrátane nových zákonov a osobitného úradu, ktorý sa po niekoľkých rokoch zase zrušil. Zároveň sme sa porozprávali s ľuďmi z praxe – úradníkmi aj politikmi – o tom, aké zmeny si počas týchto rokov všimli pri reálnom výbere, odmeňovaní či prepúšťaní štátnych zamestnancov.
Zhodli sa, že prakticky žiadne. Inými slovami, paragrafy a inštitúcie sa neustále upravovali, ale karavána fungovania štátu išla ďalej úplne rovnako.
Na túto skúsenosť si spomeniem vždy, keď čítam ďalší vášnivý článok o súčasnej reforme vysokých škôl. Tipujem, že aj v prípade schválenia dopadne rovnako ako spomínaný zákon o štátnej službe. Bude predmetom nesmierneho konfliktu a neustálych úprav bez toho, aby sa veľa zmenilo na realite našich univerzít.
Naučme ľudí po anglicky
Na problémy slovenskej vzdelanosti, samozrejme, neexistujú jednoduché riešenia, dovolím si však navrhnúť, aby sme sa na ich hľadanie začali pozerať inak. Nie cez zákony a organizačné zmeny, ale cez konkrétne, dosiahnuteľné a merateľné ciele, ktoré budú pre dnešný systém užitočnou šokovou terapiou.