Autorka je sociálna poradkyňa a analytička
Slovenská informačná služba, tak ako každý rok, vydala verejnú časť svojej správy, v ktorej okrem iného opísala činnosť slovenskej ľavicovej extrémistickej scény. Teda toho, čo za ňu považuje.
Podľa tej správy sa hlavní predstavitelia (hej, v celej správe nenájdete použitý ženský rod, ale asi nečudo, keď sa schvaľovala ešte v cigarovom klube) extrému na ľavej strane spektra intenzívne prezentovali témami ochrany životného prostredia, resp. klímy, ako aj podporou rodovej rovnosti a nastoľovaním legislatívneho zakotvenia reprodukčných práv.
Nie som si síce istá ani tým, či sa slovná obrana toho, čo je už desaťročia zakotvené našom systéme zákonov a práv a čo sa berie – aspoň na západ od nás – ako normálne, má nazývať nastoľovaním, ale dobre.
Chvíľu som si aj pustila uzdu fantázie.
„Teraz som akože tiež ľavicová extrémistka?“ napadlo mi, keď som sa pozrela na svoje staré statusy na sociálnych sieťach a pár článkov a na tých ľudí, čo ich komentovali.
