SME
Nedeľa, 22. máj, 2022 | Meniny má Júlia, Juliána

Ako sa aj malí môžu stať šampiónmi demokracie

Najmarkantnejšou správou Bidenovho summit demokracií pre náš región je nepozvanie Maďarska.

Prezident USA Joe Biden a viceprezidentka Kamala Harrisová. (Zdroj: TASR/AP)

Autor študuje medzinárodné vzťahy na LSE v Spojenom kráľovstve, špecializuje sa na európsku bezpečnosť, technológie a slobodu médií. Článok publikujeme v spolupráci s Visegrad/Insight.

Nasledujúci text je založený na debate medzi Thomasom E. Garrettom (generálnym tajomníkom Spoločenstva demokracií), Benjaminom Haddadom (riaditeľom Európskeho centra pri Atlantickej rade), Wojciechom Przybylským (šéfredaktorom Visegrad Insight), Ivetou Radičovou (bývalou slovenskou premiérkou) a Richardom Youngsom (hlavným partnerom Carnegie Europe).

Debatu organizoval Visegrad Insight a moderovala ju Zuzana Papazoski (stála riaditeľka Národného demokratického inštitútu pre strednú Európu).

Inauguračný Summit za demokraciu amerického prezidenta Joea Bidena naplánovaný na 9. - 10. decembra prepojí hlavy viac než stovky štátov, občiansku spoločnosť a súkromný sektor. Maďarsko je jediným nepozvaným členským štátom Európskej únie, spolu s Ruskom, Bieloruskom a Tureckom.

Summit – ktorý sa koná vinou pandémie virtuálne a o rok sa má zopakovať osobne – privedie k jednému stolu politických vodcov a spoločenských aktivistov, aby oznámili svoje záväzky, reformy a iniciatívy s cieľom celosvetovo posilniť demokraciu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Ako sa nevrátiť k príbehu studenej vojny

Politické a voličské úvahy po Trumpovom zvolení v roku 2016 nepochybne zohrali významnú rolu v rozhodnutí usporiadať Summit pre demokraciu. Od odhalenia krehkosti demokracie doma počas útoku na Kapitol, až po inšpiráciu novej "zahraničnej politiky pre strednú triedu" venuje Bidenova administrácia pozornosť symptómom, ktoré viedli k úspechu jeho predchodcu.

Jedna súvislosť si však vyslúžila vzácny konsenzus oboch strán na domácej pôde: tvrdý postoj k Pekingu. Strategické preteky s Čínou zohrávajú hlavnú úlohu pri odôvodňovaní zákonných krokov ako ozdravný balíček covid-19 alebo návrh zákona o infraštruktúre a vnútroštátna agenda je naďalej neoddeliteľne spojená so smernicami zahraničnej politiky zameranej na obranu proti čínskemu vplyvu v zahraničí.

Problém konfrontácie s expandujúcou Čínou sa môže stať dominantnou témou konferencie.

Široký záber krajín zúčastňujúcich sa na Summite pre demokraciu si nemôže dovoliť dať sa zapliesť do myslenia v štýle "novej studenej vojny" a nemalo by sa na ne ani tlačiť, aby to urobili. Bidenova vláda by sa mala usilovať zmierniť geopolitické rozmery a radšej sa sústrediť na zjednotenie pestrej koalície demokracií a povzbudiť strategický prínos iných krajín ako len USA, poznamenal Richard Youngs.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Podľa Youngsa by sa mohol program summitu rozdeliť na "tematické klastre", pričom by sa rôzne skupiny demokracií zúčastňovali ako koalície ochotných. Taiwan, najväčšieho výrobcu polovodičových čipov na svete s pevnou demokraciou, by mohli napríklad pozvať, aby viedol technologický klaster.

"Ak sa Washington sústredí na konkrétne témy, a nie na širší rámec konfliktu, myslím, že sa tu otvára veľký priestor na spoluprácu so spojencami," dodal Benjamin Haddad.

Okrem strategického cieľa posilniť spojenectvo demokratických štátov proti autoritárskym režimom ako Čína alebo Rusko by mohol Washington priorizovať praktickejšiu stránku podpory pre demokratických hráčov na celom svete – taký svet, kde mimovládne organizácie a občianska spoločnosť fungujú ako strážcovia, čo berú na zodpovednosť vlády za ich kroky.

Súvisiaci článok Biden na demokratický summit pozval vyše sto krajín vrátane Slovenska Čítajte 

Ako vybrať hostí

Účasť na summite nepodmieňuje výlučne formálny stav demokracie, ale širšie odhodlanie brániť demokratické hodnoty doma aj v zahraničí.

Kvalitatívne indikátory, ktoré merajú zdravie demokracie (čiže nezávislosť súdnictva, sloboda médií a ochrana menšín), iba zriedka tvrdia stále to isté.

Pred 21 rokmi tvorili štáty ako Rusko, Nikaragua a Venezuela súčasť 106 krajín, ktoré podpísali Varšavskú deklaráciu princípov ľudských práv a demokracie na zhromaždení Spoločenstva demokracií v Poľsku. Dnes sa zdá naozaj nemožné predstaviť si tieto štáty v podobnom zoskupení.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Motiváciu Bidenovej vlády pri výbere pozvaných jednako komplikuje napätie medzi kvalitou demokracie tej-ktorej krajiny a realistickými geopolitickými zreteľmi. Prípad Kosova a Srbska jasne ilustruje túto dilemu: obe krajiny, napriek celkom odlišným trajektóriám demokracie, pôvodne vylúčili zo zoznamu účastníkov, než Washington minulý týždeň toto rozhodnutie prehodnotil.

Ešte kontroverznejším sa ukázalo vylúčenie Maďarska, jediného členského štátu EÚ a druhého člena NATO – popri Turecku –, ktorý na summite nebude. Hoci nedávne vypočutie názorov Helsinskej komisie v americkom Kongrese potvrdzuje, že pokĺznutie Maďarska na šikmú plochu silne podkopalo jeho demokratické renomé v očiach Washingtonu, Iveta Radičová varuje, že takýto krok môže mať nežiaduce dôsledky. A teda vohnať krajinu ešte viac do sféry vplyvu Moskvy.

Radičová ďalej povedala, že "také citlivé rozhodnutie sa dá interpretovať ako tlak na hlbšie reformovanie, ale môže pôsobiť aj opačne a primať takéto krajiny k väčšej integrácii s Ruskom a Eurázijským spoločenstvom".

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Prípad Maďarska poukazuje na všeobecnejší nedostatok porozumenia ohľadom toho, ako sa stavať k outsiderom summitu. Spojené štáty môžu vylúčiť niektoré krajiny dúfajúc, že ich to popchne k demokratizácii, ale dal by sa použiť aj iný argument. Že reformy možno povzbudiť skôr účasťou než vylúčením.

Cieľom nie je, aby sa štáty ako Maďarsko alebo Turecko nadobro urazili a vylúčili, ale skôr počkať na ich demokratickú obrodu a už na budúci rok ich znovu privítať pri spoločnom stole.

Benjamin Haddad poukázal na takmer úplnú neprítomnosť blízkovýchodných štátov na summite a vyzval na väčšiu jasnosť prístupového procesu: "Je dôležité, aby sa krajiny jednoducho len nevylučovali a neostali mimo ihriska. USA a ďalší by mali tieto krajiny zapojiť a dať jasne najavo, čo by mali urobiť, aby dostali pozvanie," povedal.

Malí potrebujú pravidlá, nie geopolitiku

Radičová opisuje summit ako pokračovanie politiky z éry prezidenta Obamu, zvlášť iniciatívy Otvorená vláda z roku 2009. Iniciatíva pri zrode zahŕňala vyše 32 vlád, zaviedla nebývalú mieru vládnej otvorenosti, ktorá viedla k intenzívnejšiemu toku informácií k verejnosti.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Takáto transparentnosť však paradoxne prispela ku klesajúcej dôvere vo vládu demokracie a v demokratické inštitúcie: "Teraz už vieme, že transparentnosť nestačí. Ak dáte viac informácií bez adekvátnej reakcie, tak v skutočnosti len zhoršujete nespokojnosť občanov. A preto dnes sledujeme zväčšujúcu sa priepasť medzi politickými elitami na jednej strane a občanmi na druhej," zdôraznila Radičová.

V strednej Európe sa klesajúca miera dôvery spája s flirtovaním tohto regiónu s historicky neúspešnou "strednou cestou" autoritárskej vlády. Keďže demokracia už nie je jediná ponuka v aktuálnom jedálnom lístku, miestni pravicoví populisti si vytvorili vlastnú verziu autoritárstva zakomponovaného do nacionalistickej a zvrchovanostnej rétoriky.

Stredoeurópska bezpečnosť, tak ako bezpečnosť iných demokracií strednej a malej veľkosti, nie je nastavená na geopolitický jazyk – a ak sa proti väčším geopolitickým projektom nepostaví poriadok založený na pravidlách, tak je odsúdená stať sa iba rukojemníkom pre Moskvu a Peking, vyhlásil Wojciech Przybylski.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Boj proti korupcii, podpora ľudských práv – aj doma, aj v zahraničí – a odpor proti autoritárstvu patria k pravdepodobným krátkodobým a konkrétnym záväzkom, ktoré účastnícke štáty neformálne prijmú.

Rovnako dôležité je zabezpečiť, aby summit neobchádzal existujúce viacstranné formáty, najmä nie v čase, keď Čína dosahuje pokroky v organizáciách ako Svetová obchodná organizácia alebo Svetová zdravotnícka organizácia na úkor nezáujmu Ameriky.

Aktívne úsilie revizionistických síl prepísať kódexy fungovania medzinárodných inštitúcií vrátane zásadných noriem a hodnôt ďalej zdôrazňuje potrebu prehodnotiť súčasný prístup demokratického bloku k multilateralizmu, tvrdí Haddad.

Namiesto bagatelizovania významu existujúcich medzinárodných inštitúcií navrhuje Thomas Garrett, aby sa summit snažil rozvíjať vznikajúcu koalíciu štátov: "Očakávam, že sa stanem svedkom vzniku koalície štátov, ktorá bude konať ako blok v rámci Organizácie Spojených národov alebo na regionálnych fórach – konať ako blok založený na dodržiavaní explicitne formulovaných ľudských práv a demokratických hodnôt."

SkryťVypnúť reklamu

Litva ukázala, ako na to

Bidenov Summit pre demokraciu predstavuje príležitosť pre región kedysi ospevovaný za pozoruhodné úspechy pri demokratickej transformácii, na návrat k pozitívnemu obrazu.

"Štáty strednej a východnej Európy by nemali byť v defenzíve – naopak, mali by sa drať vpred. Ak dokážu prehovoriť jednotným hlasom, budú silnejšie, no potrebujú formovať spôsob, akým sa táto konverzácia povedie," zdôraznil Haddad.

V protiklade k takýmto cieľom vyjadrujú krajiny CEE rôzne intenzity záujmu o účasť v medzinárodnej koalícii presadzujúcej liberálny svetový poriadok.

Outsider Budapešť naďalej sleduje mnohovektorovú zahraničnú politiku za premiéra Viktora Orbána, ktorý je otvorený záujmom Moskvy a Pekingu a zároveň presadzuje vlastnú verziu "neliberálnej demokracie". Poľsko – napriek výraznému demokratickému regresu za tie roky – ostáva verné status quo, lebo je odkázané na liberálne medzinárodné usporiadanie pre bezpečnostné záruky.

Na druhej strane Litva sa postavila proti čínskym geopolitickým projektom v tomto regióne a je jediným štátom z pôvodných členov, ktorý sa vykašľal na Iniciatívu 17+1. Vilnius navyše nedávno otvoril prvý Taiwanský zastupiteľský úrad, teda de facto veľvyslanectvo, na európskej pôde.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Podobne aj politickí činitelia na Slovensku a v Česku podporili boj Taiwanu za autonómiu počas nedávnej návštevy taiwanského ministra zahraničia Josepha Wu vo východnej Európe.

Za minulý rok všetky tri štáty (Litva, Slovensko a Česko) prehĺbili vzťahy s Taiwanom a vyjednali veľké množstvo memoránd o porozumení v oblasti ICT, vedy, vzdelávania, kybernetickej bezpečnosti a obchodu. Takto sa aj malé stredoeurópske štáty môžu postaviť za demokraciu na medzinárodnej úrovni a zároveň udržiavať väčšiu hospodársku spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi spojencami.

Redakčne krátené.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Komentátor SME Peter Schutz.

Orbán hrá vysokú hru.


1 h
Peter Tkačenko

Pôrodnosť síce nezvýšia, ale aspoň to bude drahé.


2 h
Minister financií Igor Matovič.

Posledné dva roky sú výlučne jeho dielom.


3 h
Mariana Čengel-Solčanská.

Posielame vlastné deti, aby na kolenách jachtali do ucha cudziemu chlapovi, že sú zlé.


3 h
SkryťZatvoriť reklamu