Autor pracuje ako historik v Ústave pamäti národa
Sledujúc vývoj v strane Smer-SD a jej prejavy v posledných mesiacoch, najmä po odídení Pellegriniho skupiny, možno vidieť istú paralelu s vývojom v KSČ v dvadsiatych rokoch minulého storočia.
Ficov Smer vznikol ako derivát bývalej KSS s doteraz existujúcou personálnou kontinuitou, i keď s medzifázou v SDĽ. Tá síce znamenala istú nádej na sociálno-demokratickú transformáciu a orientáciu slovenských exkomunistov à la Ftáčnik, Weiss, Fogaš, ale túto vlajku si uchmatli dubčekovci ako Zala, Volf a zapadla v prachu ich neschopnosti.
Róbert Fico s kovanými komunistami ako Ján Richter alebo mladými ostrolakeťníkmi ako Ján Počiatek, ktorí s nejakým „socdemom“ nemali pranič spoločné, oprášil staré transparenty, nevšimol si November a nasadil kurz falošnej sociálnej demokracie „drahých hodiniek“.
Stal sa užitočným ex-szmáckym politickým „bielym koňom“ zbohatlíkov (oligarchov) ako Juraj Široký, ktorí sa s komunizmom a ŠtB rýchlo rozlúčili hneď po Novembri ’89.
Komunistická strana zatiaľ hibernuje kdesi na východnom Slovensku a opiera svoju legitimitu o Biľakovu bustu poliatu červenou farbou.
Vtedy aj dnes: ako uchopiť moc
Tá paralela je v podobnosti vývoja a ponaučení z neho. Aj KSČ ako ľavicová frakcia vznikla odtrhnutím sa od Československej strany sociálnodemokratickej (ČSSD) v roku 1921, pričom ju kritizovala za málo razantný postup proti „pravicovej reakcii“.
