Autor bol šéfredaktorom spravodajstva STV, predsedom SSN a hovorcom prezidenta Rudolfa Schustera
Vonku sú hneď dve novely zákona – Trestného i mediálneho. Všetko sa to deje najmä pre to, aby sa zabránilo šíreniu dezinformácií a aby sme vedeli, kto sú naozaj majitelia médií. V zásade to isté rieši aj „Brusel“.
Po poriadku.
Ako chce Únia upratovať v informáciách
Mark Zuckerberg už vysvetľoval pred politikmi v USA a z EÚ, že sa polepšil a z jeho sociálnych sietí miznú statusy, ktoré napríklad odrádzajú od očkovania. Medzi nami, antivaxeri tam majú svoje skupiny naprieč kontinentami dlhé roky, začalo sa to riešiť až počas pandémie covidu. Čiže neskoro.
Facebook zamestnáva tisíce až desaťtisíce ľudí, ktorí však nemajú šancu súboj s vlastnými klientami vyhrať. Zdanlivú beznádej môže prehĺbiť aj poznanie, že ho nevyhrá ani Slovensko. Nielen preto, že sem sa majitelia sietí a našich dát nebudú unúvať. Či sa nám to teda páči, alebo nie, preto to rieši Brusel.
Európska komisia aj Európsky parlament majiteľov sociálnych sietí prinútia platiť dane, prispievať na slobodnú žurnalistiku a dohliadnu na to, aby sa prostredníctvom sociálnych sietí nedali napríklad manipulovať voľby.
Orgány EÚ kladú veľký dôraz na samoreguláciu a prijímanie etických kódexov. Je to politika biča a cukru.
Ale hoaxy nie sú len o sociálnych sieťach, preto Európska komisia spustila Monitor vlastníctva médií v EÚ – ročný projekt, na ktorý z rozpočtu EÚ vyčlenila milión eur.
Tento monitor bude koordinovať Univerzita Parida Lodrona zo Salzburgu a poskytne databázu o médiách v jednotlivých členských krajinách eurobloku.
A potom sú tu ešte digitálne platformy. Ako ďalej postupovať, nám povedia výsledky spolupráce Európskej platformy pre regulačné orgány (EPRA) s Viedenskou univerzitou. Členom EPRA je aj slovenská Rada pre vysielanie a retransmisiu.

Najmenej vieme o majiteľoch „alternatívy“
Ako čítame v novelách Trestného i mediálneho zákona – ideme na to inak. Viac represie k šíriteľom bludov, viac byrokracie smerom k vydavateľom.