Autor je sociálny antropológ, pôsobí na FSEV UK v Bratislave
Líder novembra 1989 Fedor Gál v Denníku N 26. novembra odpovedal priaznivcovi na otázku prečo „meno Maďarskej nezávislej iniciatívy (MNI) sa čoraz viac vytráca z oficiálnych spomienok“.
Vypadnutie z verejných dejín v hlavnom meste – na spoločenských diskusiách, na vládnej spomienke v Slovenskom národnom divadle či v budove tržnice na dolnom Námestí SNP, premenovanom v roku 2019 na Námestie Nežnej revolúcie, kde sa konali spomienkové akcie – je rozpačité.
Najmä ak pri minulých verejných spomínaniach maďarskí aktéri Novembra nechýbali.
Deň po výročí sa situáciu pokúsil hasiť Martin Bútora, tiež aktér Novembra. Ako pripomenul v Denníku N 18. novembra, MNI, združujúca ľudí ako Károly Tóth, Eleonóra Sándor, Lajos Grendel, László Szigeti, Péter Hunčík a ďalších, bola partnerská organizácia VPN.
„Historicky unikátna“ spolupráca slovenských a maďarských demokratov podľa Bútoru „spoluurčovala charakter revolúcie na Slovensku“. Pripomína tiež postavenie aktérov ako „menšiny v menšine“, keďže MNI tvorila malá agilná liberálna skupina v menšinovom maďarskom konzervatívnom prostredí.
Takéto ostrovy angažovaných občanov sú potrebné aj dnes, ale toto zvolanie verejnú amnéziu na MNI nevysvetľuje ani neodčiní.
Aj preto sa kajal Fedor Gál, keď sa priznal k osobnej slabej pamäti, ktorá je v protiklade s realitou. Zásadné vysvetlenie príčin zabúdania však neponúkol alebo pre korektnosť nechcel ponúknuť ani on.
Pritom, ako mi v rozhovore na túto tému jasnozrivo pripomenul Rudolf Chmel, už by mal niekto do tých slovenských hláv dostať, že v roku 1989 vznikla prvý raz historická situácia, že Maďari chcú budovať so Slovákmi štát, pravdaže v tom čase československý.
Uctiť November si môžeme tak, že z neho nespravíme fetiš Čítajte Štátotvorní Maďari
Po voľbách v roku 2020 sa skončil desaťročný projekt maďarsko-slovenskej strany Most - Híd, ktorý čiastočne ideovo nadväzoval na MNI, ktorý bol pre rozvoj slovenskej demokracie výnimočný.
Od čias MNI si premýšľavejší Maďari na Slovensku vyvinuli citlivosť, že v demokratických európskych pomeroch je všetkým lepšie. Strana „maďarskojazyčných Slovákov“, ako Híd hanlivo nazývali nacionalistické maďarské kruhy, sa preto poctivo držala liberálno-demokratickej agendy.
Občianski Maďari, ktorí vždy hrali vyššiu ligu v politike, ako zodpovedalo ich volebnej podpore, prispeli k formovaniu menšinovej politiky, ktorá akoby nahrádzala neexistujúcu „druhú“ komoru parlamentu.
Prinášali svojráz do politického projektu, ktorý príčetnejší Slováci spolu s nimi po mečiarizme uniesli zakomplexovaným slovenským nacionalistom. Sila tohto pluralitného modelu bola práve v tom, že významná časť menšín bola zastúpená v parlamente nie na etnickom, náboženskom či ekonomickom základe, ale z princípu stráženia plurality spoločnosti.
Kde sa teda stala chyba, keď v oficiálnych spomínaniach predstavitelia Maďarov, ale ani zástupcovia Rómov, ktorí tiež spolutvorili demokratickú zmenu, chýbajú?
Keď zabúda Fico
Určite nestačí odkázať na tých žiarlivých revolucionárov, ktorí si každý rok árendujú miesto v rituálnom panteóne Novembra pod heslom, čím menej hrdinov, tým viac reflektorov pre nás!
Aj zabúdanie je súčasť pamäti a organizátori len ľudsky zabudli – v čase pandémie možná vec. Otázka však stojí, prečo zabúdame práve na tých a nie na iných?
