Autor je europoslancom za KDH a vedúcim slovenskej delegácie v EPP
Je to už desať rokov, čo Richard Sulík a Igor Matovič povalili vládu Ivety Radičovej a vydláždili cestu Robertovi Ficovi k deformovaniu Slovenska. Vtedajšia Sulíkova komunikácia bola namierená najmä proti Grécku.
„Grécko skrachovalo už dávnejšie, je v podstate klinicky mŕtve. Teraz je len otázka, kedy ho odpoja od tých prístrojov,“ povedal Sulík. Z eurozóny tak Grécko podľa neho odíde, keď prestane dostávať peniaze od ostatných krajín. Čas ukázal rozsah tohto omylu.
Grécko sa vtedy do kritickej situácie dostalo vinou viacročného nezodpovedného hospodárenia a ťahalo dole celú eurozónu. Keďže však pravidlá neumožňovali vylúčenie krajiny z eurozóny (bodaj by sme také mali), vybudovanie ochranného mechanizmu (eurovalu) bolo nástrojom, ako ochrániť eurozónu, a nie jednu krajinu.
Opatrenia teda chránili aj naše úspory a príjmy. Nezabúdajme, že z ochranného mechanizmu čerpali pôžičky aj Írsko, Portugalsko, Španielsko a Cyprus.
Grécko strhne nezaočkovaným z dôchodku, Rakúsko chce tisícové pokuty Čítajte Pozrime, ako sa darí pokrízovému Grécku
Aká je situácia dnes? Pozrime sa na niekoľko ukazovateľov Slovenska a Grécka.
Grécko odvtedy prijalo rad nepopulárnych opatrení pre stabilitu verejných financií, splácalo pôžičky a v roku 2018 vystúpilo zo záchranného programu. V rokoch 2016 - 2019 dokonca dosiahlo prebytkový rozpočet.
Slovensko to nedokázalo nikdy, napriek dobrým ekonomickým časom. V rokoch 2011 - 2019 naša zadlženosť rástla dokonca tri a pol násobne rýchlejšie ako tá grécka.
