Autor je spisovateľ, venuje sa výskumu totalitných režimov
Sotva dozneli majestátne tóny rozhlasovej relácie, zazvonil telefón. Bola nedeľa, svätého Mikuláša osemdesiateho siedmeho roku. Dopoludňajšia relácia s názvom Rozhlasová galéria cti sa končila krátko pred obedom a po nej zaznel gong oznamujúci poludnie.
Žiadne kostolné zvony, tie v rozhlase zakázali ešte v časoch normalizácie.
V telefóne sa ozval hlas spisovateľa Stanislava Rakúsa. „Braček, blahoželám ti k dnešnej galérii. Myslím si, že si za ňu môžeš pripísať jednu publikačnú jednotku“.
Pochvala priniesla potešenie aj výdych. Nebolo jednoduché pripraviť mikulášsku galériu tak, aby jazykom vtedajšej doby zazneli myšlienky o iných hodnotách než prekračovanie plánov miestnych fabrík.
Brusel zakazuje Vianoce a Máriu? Hoax sa rozšíril, Komisia ustúpila Čítajte Zápas v hlušine bezobsažných slov nebol jednoduchý, ale aj drobná cesta proti prúdu dávala zmysel práci v socialistickom rádiu.
Keď sa ideológia uchyľuje k zákazom myšlienok, symbolov, zvukov, obrazov, a vnucuje nové, prezrádza svoje nekalé ciele. Násilné slovné novotvary zakaždým veštili príchod nekorektného režimu.
