Autor je sociológ, pôsobí na Kodanskej univerzite
Zatiaľ čo 17. novembra sme si pripomínali pád socialistického režimu, keď dva týždne po ňom 1. decembra zomrel niekdajší disident Petr Uhl (1941 - 2021), nestálo to žiadnemu z našich väčších médií za viac než prevzatú agentúrnu správu.
Neobstála ani politická scéna, ktorá inak vždy rada pripomenie, že nadväzuje na „odkaz Novembra“.

Čo hovorí o našom vzťahu k histórii, že primárnym druhom spomínania je kladenie vencov a rozdávanie mandarínok, ale jeden z najdlhšie väznených disidentov nám nestojí za slovo?
Je to ešte paradoxnejšie vo svetle faktu, že Petr Uhl si na protest proti rozpadu Československa ponechal slovenské občianstvo, volil tu a neskôr na českom ústavnom súde vyhral spor o možnosť byť českým aj slovenským občanom.