Keď náš štát vyparatí nejaké bezprávie či iný psí kus, nielenže nemá samoopravné mechanizmy, ktoré by boli šikovné, rýchle, chápajúce a občanovi naklonené, ale ešte si trvá na svojom.
Pri všetkom stokrát zopakovanom pochopení, že na epidémiu nikto nemal učebnicu, sa už vtedy, in medias res, javila štátna karanténa ako extrémne brutálny prostriedok. A že to tak nebolo len u nás, na veci nič nemení.
Štát stále účtuje za spornú karanténu Čítajte Štát mal začať okamžite skúmať už ten nápad, nieto až rozhodnutie, či je s kostolným poriadkom zatvárať ľudí do štátnych zariadení, ak majú možnosť izolovať sa niekde inde.
Pritom len hodiny delili tých, ktorí stihli ujsť domov, od nešťastníkov, čo potom posielali z rôznych zúfalých zariadení žalostné správy o zime, šváboch, nedostatku jedla a podobne. (A my sme aspoň mali možnosť vidieť, v akých podmienkach držala jedna stredoeurópska krajina utečencov počas krízy v roku 2015.)
