Autorka je lekárka a spisovateľka
Máte toho teraz veľa, však? opýtala som sa nedávno kamarátky, špeciálnej pedagogičky.
Majú. Ale za množstvom prichádzajúcich údajných porúch učenia sa vraj často skrývajú „len“ neúmerne preťažené deti, na ktoré škola nakladá, akoby sa dlhé uzavretie a neustále prerušované vzdelávanie ani nekonalo. Alebo deti vyžadujúce pomoc psychológa či psychiatra – ako si už všimli i médiá.
Aj na týchto stránkach o situácii v duševnom zdraví minulý týždeň porozprávala školská psychologička. No vyznávači osobnej skúsenosti raz-dva jej výpoveď spochybnili. Veď predsa niečie introvertné alebo nadané či naopak pomalšie dieťa/vnúča pri domácej opatere si tú zatvorenú školu, naopak, užíva a priam z toho ťaží, deti sú celkovo flexibilné, treba si zvyknúť na online svet, škola produkuje oveľa viac patológie atď.
Človek v úžase uvažuje, či je to naozaj len o neschopnosti preniesť sa cez vlastnú skúsenosť, vidieť za roh, či pod povrch. Alebo možno o strachu pripustiť si, že nám tu pod hladinou narástol ľadovec, ktorého vrchol sa zrazu vynára. Či dokonca o neuveriteľnej arogancii, s ktorou sa snažia prekričať tých, čo zo strážneho koša volajú: ľadovec na pravoboku!, lebo im to žily netrhá.
