Mnohí si to pamätáme dopodrobna: neuveriteľnú správu, že Michal Kováč mladší bol „zavlečený“ cez vtedy ešte kontrolovanú hranicu do Rakúska, kde ho našli v Hainburgu v jeho mercedese a rakúske súdy následne riešili otázku, či ho vydajú do Nemecka.
Jeho otec, vtedajší prezident Michal Kováč, vystúpil s prejavom vo verejnoprávnej televízii, a keď označil tento čin za útok výkonnej moci voči prezidentovi, zadrhával sa mu hlas a v očiach sa mu objavili slzy.

Potom mečiarovský režim poslal pár nepohodlných ľudí na druhý svet, jedného statočného prokurátora na psychiatriu a sám sebe udelil amnestie.
Mysleli si, že môžu všetko – a vtedy aj založili túto neblahú tradíciu. Máme ju dodnes: tradíciu tých, ktorí sa k moci dostali demokratickým spôsobom a následne sa pokúsili transformovať ju tak, aby mohli všetko.
Ukradnúť všetko, čo nie je priklincované, zavraždiť svedkov, ukázať prezidentovi, kto je tu pánom, priamym fyzickým útokom na člena jeho rodiny. Znásilniť právo je nutný krok v tomto procese. Doteraz sa vždy ubránilo a možno sa ubráni aj teraz, a to za pomoci európskeho súdu.