Určite nikoho neprekvapí konštatovanie, že nekonzistentnosť vyjadrení Roberta Fica dlhodobo dosahuje takú intenzitu, až by sme ho mohli nazvať bezcharakterným oportunistom, alebo tak našskejšie, človekom, ktorému plášť vždy vanie v smere vetra. Niektoré príklady si však zaslúžia osobitnú zmienku.
Napríklad jeho snaha priamo na uliciach burcovať protivládne nálady. Niežeby to bolo prvý raz, čo môžeme v tomto smere pozorovať zmenu. Ficova rétorika sa totiž krúti v smere vetra ako kohút na kostolnej veži podľa toho, či je vo vláde, alebo sa do nej snaží dostať.
Takže po vzniku strany sa netajil, že pôjde vláde po krku, chcel ju „deložovať“ a podporoval všemožné protesty a štrajky. Len čo sa však ocitol vo vláde, jeho parlamentný dozorca Pavol Paška apeloval na kultivované spory, ktoré neopustia múry parlamentu, akékoľvek protesty boli pre Fica neprípustným útokom na „legitímne zvolenú vládu“.
Teraz je zasa vo fáze, keď chce tú vládu zvrhnúť aj tlakom ulice.
