Autor je riaditeľom Českého rozhlasu Plus
Praha sa tešila na Vianoce roku 2011. V nedeľu 18. decembra však mesto znehybnila správa, že zomrel Václav Havel.
Ako sa v rozprávkach halí kráľovstvo do čierneho súkna, to isté sa stalo Prahe. Atmosféra mesta sa hmatateľne zmenila, ľudia ustrnuli, zastavili sa, prišli o všetko pomyslenie na sviatky. A ako vo vytržení žila metropola až do pohrebu.
"Dnes nás opustil Václav Havel. V jeho poslednej chvíli s ním bola jeho manželka Dagmar a jedna zo sestier boromejok," objavilo sa na oficiálnych stránkach Václava Havla. Sedemdesiatpäťročný bývalý prezident už bol nejaký čas vážne chorý, zomrel na chalupe na Hrádečku.
Hneď v tú nedeľu večer sa začali ľudia schádzať na Václavskom námestí, na Pražskom hrade, na Národnej triede a zapaľovali sviečky. V pondelok sa s Václavom Havlom lúčili v Pražskej križovatke, v stredu vo Vladislavskej sále Pražského hradu, kde bola vystavená rakva. Prešli tadiaľ tisíce ľudí.
Čakalo sa na piatkový pohreb.
Havel bol aj slovenským prezidentom. Vajíčka do neho hádzala len hŕstka kriklúňov Čítajte Čakalo sa v ustrnutí, Praha sa vykoľajila. Ľudia si dodnes pamätajú, kde ich správa o Havlovej smrti zastihla. Ďalšie dni prežili v metropole (inde nebol zážitok taký hlboký) ako vo sne. V očiach, v tlmených hovoroch aj v médiách bol viditeľný hlboký smútok, pocit straty, strach, vedomie zlomu, žiaľ, strata smeru a nádeje, aj spomienky na nezabudnuteľné dni v novembri a decembri 1989.
Havlove paradoxy
"Som človek veľmi neistý, takmer neurotický, panikár, trvalo sa niečoho desiaci a vystrašený... stále o sebe pochybujem a každú chvíľu sa za niečo takmer masochisticky obviňujem a preklínam," napísal Havel v knihe Diaľkový výsluch.
"A pritom sa mnohým javím ako človek sebaistý a istý si svojou vecou, závideniahodne vyrovnaný, pokojne rozvážny, stály, húževnatý, vecný a vecne si stojaci na svojom."
Tieto jeho vlastnosti sa vrchovato prejavovali aj v politike a iste sa dá v jeho verejnom pôsobení hľadať aj dnes inšpirácia.
