Autorka je sociálna poradkyňa a analytička
Do platnosti vstupuje nenápadná novela zákona o náhradnom výživnom, ktorá aspoň o štipku uľahčí život tisíckam detí z rozdelených rodín.
Hovorí sa im jednorodičovské rodiny. Aby bolo jasné, nie sú to tie, kde sa rodičia len rozišli a nejako (najlepšie férovo) sa vyrovnali, podelili si to, čo spolu mali, a už len dolaďujú každodenné detaily. Také to: „Je štyridsať eur za tenisky veľa – aj tak z nich vyrastie?“ alebo „Môžeme platiť krúžky fifty fifty?“
V týchto rodinách skutočne absentuje ten „druhý človek“.
Odvádzal málo či nič do poistných systémov, zomrel, a tak ani dieťa nemá nárok na sirotský dôchodok (len na náhradné výživné v minimálnej výške).
Zmizol, neplatí, čo mu súd určil, naopak, ešte aj zanechal dlhy na spoločnom majetku, ktoré treba splácať. Alebo „iba“ neplatí a tvrdí, že kontakt s deťmi a výživné nie sú navzájom prepletené, raz pošle dvadsať, inokedy šesť eur, občas plnú sumu, čo mu určil súd. Dokonca má spravidla ten systém perfektne premyslený.
