Autor je analytik INESS
Začnime rýchlym zhrnutím na úvod. Slovenský verejný rozpočet počas dvoch pandemických rokov nazbieral deficit v celkovej výške 12 miliárd eur. To je päť rokov príjmov z korporátnej dane, dva roky výdavkov na zdravotníctvo alebo desať rokov výdavkov na obranu.
Napriek gigantickým celkovým výdavkom štátu (už v predpandemickom období 2008 - 2020 stúpli výdavky o 80 percent) zdravotníctvo je stále podvyživené, ľudí a firmy čaká tvrdé zvyšovanie cien (nielen) energie a koniec pandémie je v nedohľadne.
Bohužiaľ, uvoľnená európska monetárna politika nám stále umožňuje tváriť sa, že sa nič nedeje a keby sme chceli, je dosť peňazí aj na let slovenskej posádky na Mars. Tak nejak som sa cítil pri čítaní analýzy Národného kultúrneho a kongresového centra od Útvaru hodnoty za peniaze.
Má Matovič pravdu? Výber kongrescentra za milióny budí pochybnosti Čítajte Ekonomická alchýmia na ÚHP
O tomto projekte na Trnavskom mýte ste už určite počuli. Je to liebling širokého frontu bratislavských regionálnych politikov, umelcov a developerov. Ušľachtilý zámer, ktorý má jednu drobnú chybičku: akosi nikomu nevychádza postaviť ho za vlastné.
Takže už niekoľko rokov sa hovorí o štátnej dotácii pre tento projekt, aktuálne vo výške 60 miliónov eur. A keďže ktosi vymyslel ten otravný princíp "hodnoty za peniaze", ÚHP sa na to pozrel.
