Nie je ťažké porozumieť prezidentkinmu presvedčeniu, že jej všelikto krivdí. Od parlamentnej opozície na čele s Robertom Ficom počúva blúznenie o zmarenom referende a úslužnosti voči vláde, od časti koalície zasa konšpirácie o tom, že vykalkulovanými bozkami smrti nastoľuje progresívnu krutovládu.
S istou dávkou zjednodušenia by sme azda mohli povedať, že v takom nie priateľskom postavení ku koalícii aj k opozícii bol asi naposledy Rudolf Schuster počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu (počas tej druhej sa už skamarátil so Smerom). Podľa toho aj politicky skončil.
No hoci to nebude populárne, stojí za úvahu, či si za to prezidentka nemôže aj sama. Palácu už asi nikto nevysvetlí, že prezidentka nie je influencerka ani glosátorka politického diania a v zásade vystupuje, len keď sleduje nejaký cieľ alebo okolnosti nedovolia inak. No istou mierou zdržanlivosti by poslúžila v prvom rade sebe.
